História starého Vietnamu, národa Viet. Staré porekadlo hovorí, že „víťazi píšu dejiny“. V prípade starého Vietnamu je to celkom pravda. Až na niekoľko výnimiek, to, čo vieme  pred rokom 1 CE, nezaznamenali samotní Vietnamci. Niektoré časti ich histórie, ako sú vojny, prírodné katastrofy, mýty, zákony a dynastické záznamy, boli zaznamenané Vietnamcami, ale prakticky všetko bolo zničené alebo odstránené dynastiou Ming okolo roku 1400 CE.

História starého Vietnamu, národa Viet

Preto veľa z toho, čo vieme o vietnamskej histórii pred rokom 1400, nepochádza od samotných Vietnamcov a treba to brať s rezervou. Hranice dnešného Vietnamu neboli domovom Vietnamcov v staroveku. Dnes väčšina historikov a antropológov verí, že vietnamský „národ“ (čo znamená tých, ktorí sa identifikovali ako Vietnamci, aj keď treba poznamenať, že sa to slovo stalo až oveľa neskôr) pochádza z Číny, južne od rieky Jang-c’-ťiang, a expandoval na juh do oblasť delty Červenej rieky pri dnešnom Hanoji, ktorá bola najjužnejšou hranicou ich územia.

Samotná Čína bola krajinou mnohých klanov, kmeňov a rôznych etnických skupín (dnes je v Číne päťdesiatpäť uznaných etnických skupín). Za veľkého cisára Shi Huangdi (niekedy písané ako Shih Huang-ti) boli tieto skupiny v roku 221 pred Kristom privedené pod kontrolu jednej dynastie, Qin. Jedna z týchto skupín bola známa ako Nan Yue alebo Nan Yuet, čo znamená “južní Yue(t)” ľudia. „Yue“ alebo „Yuet“ (obe vidíme v historických textoch) je kamenná sekera, ktorá je určená na nosenie na ramene. Najstaršia zmienka o týchto ľuďoch pochádza z obdobia približne 1300 až 1046 pred Kristom na kostených nápisoch z neskorej dynastie Shang v Číne.

Toto bola najstaršia zaznamenaná čínska dynastia, ktorá vládla v rokoch 1600 až 1046 pred Kristom. Nápisy na kostiach zaznamenávajú otázky o ľuďoch Yue, ako napríklad “Bude prinútený prísť Yue?” a “Bude získaná Yue?” Toto sú správy, ktoré sa pýtajú, či sa ľudia Yue poklonia pred Shangom alebo či budú dobytí a pripojení k impériu Shang. Výslovnosť čínskeho „Yue(t)“ znie veľmi skrátene a vietnamská výslovnosť tohto slova je „Viet“.

Nan Yuet boli teda ľudia „južných Vietov“, ale v tom čase juh znamenal deltu Červenej rieky, nie ako v bývalom Južnom Vietname. Koncom 1. tisícročia pred Kristom sa Shi Huangdi a ďalší začali tlačiť na juh k hraniciam dnešného Vietnamu. Nan Yuet sa zjavne nechceli podriadiť Shi Huangdimu, jeho veliteľom alebo guvernérom, ale neboli v pozícii, aby odolali takej veľkej sile, a tak utiekli ďalej na juh.

Ako to urobili, nielenže sa oblasť delty Červenej rieky zaľudnila Nan Yuetom, ale veľké množstvo z nich sa tlačilo aj ďalej na juh. Krajiny na juh od delty Červenej rieky neboli prázdne, pretože sa v nich nachádzalo množstvo rôznych národov a kmeňov, medzi nimi aj národy hovoriace mon-khmermi a tai.

Khméri sú predkami dnešných Kambodžanov a po tisícročia okupujú rôzne oblasti juhovýchodnej Ázie. Tu spomenutý Tai by sa nemal zamieňať s Thajcami v dnešnom Thajsku – sú to dve úplne odlišné skupiny ľudí. Časti Vietnamu okupovali aj ľudia Cham, ktorí obývali oblasti v centrálnej časti krajiny, najmä v blízkosti pobrežia. Kým Khméri a Taiovia pochádzali z pevninskej Ázie, Chamovia sú austronézska skupina, čo znamená, že pochádzajú z rôznych ostrovov a pobrežných oblastí regiónu a migrovali po mori do dnešného Vietnamu.

Postupom času sa mnohí ľudia v tejto oblasti začali označovať ako noví prisťahovalci do tejto oblasti, ako „Viets“. Khméri (najmä na juhu) aj Cham si však zachovali svoju vlastnú identitu a kráľovstvá a obaja by viedli sériu vojen s Vietmi. Malo by sa tiež pamätať na to, že nie všetci „Yuet“ ľudia opustili Čínu. Značná časť zostala v dnešnej Číne. Niektorí by sa stali súčasťou zmiešaných manželstiev a integrácie, zatiaľ čo iní by si nejaký čas zachovali svoju „vietsku“ identitu a žili v pohraničných oblastiach Číny a Vietnamu v čase, keď boli hranice plynulé a časté vojny. Vietnamský mýtus o stvorení vysvetľuje šírenie Vietov z Číny do Vietnamu.

Podľa tejto legendy žila v horách nesmrteľná víla. Volá sa Âu Cơ. Zamilovala sa do Lạc Long Quâna, „Dragon Lord of the Lac“, ktorý ju zachránil pred útočiacou príšerou, keď letela z mora späť do hôr. Zniesla sto vajíčok, no nanešťastie pre dvojicu obaja trpeli extrémnou túžbou po domove. Víla sa potrebovala vrátiť do hôr a dračí pán do mora.

Dohodli sa, že každý zoberie päťdesiat detí a bude ich vychovávať sám. Âu Cơ sa vrátil do hôr severného Vietnamu a Lạc Long Quân sa vrátil do južného mora. Okrem Âu Cơ zahŕňalo vietnamské duchovné presvedčenie aj mnoho materských duchov. Väčšina z nich nejakým spôsobom predstavovala vodu, pretože voda nie je len potrebná.

Vietnamská kultúra sa líšila od čínskej v mnohých dôležitých veciach. Po prvé, bol tu ich jazyk. Odlišné bolo nielen hovorené slovo, ale aj písané slovo. Pôvodne Viet používal čínske znaky, ale postupom času sa tieto zmenili na jedinečný písaný jazyk nazývaný Chu Nom, čo znamená „južné písmená“, čo, samozrejme, odrážalo polohu Vietov.

Ďalším veľmi významným rozdielom bola štruktúra čínskej spoločnosti približne od roku 600 pred Kristom v porovnaní so štruktúrou Vietov. Vzhľadom na jej veľkosť a históriu bolo na čínsku kultúru očividne veľké množstvo vplyvov, ako je geografia, história, vplyvní vládcovia, prírodné a človekom spôsobené katastrofy, vojny a mnoho iného.

Tu však hovoríme o filozofických základoch čínskej spoločnosti počas veľkej časti jej histórie. Čínsku náboženskú filozofiu ovplyvňujú štyri hlavné vplyvy: konfucianizmus, taoizmus, budhizmus a tradičné ľudové presvedčenie. Hoci taoizmus mal v priebehu storočí určitý vplyv a vplyv na prvky vietnamskej spoločnosti, oveľa väčšiu úlohu zohrala filozofia Konfucia. Tá rola nebola vždy pozitívna, aspoň nie v očiach mnohých Vietnamcov.

Predpokladá sa, že Konfucius žil niekedy v 6. storočí pred Kristom. V priebehu storočí sa ku Konfuciovým spisom pridávali ďalší filozofi, aby nám dali neokonfucianizmus, ktorý zohral hlavnú úlohu v Číne aj vo Vietname v stredoveku a neskôr.