Tu je niekoľko odporúčaní Marx a Engels: Úplne zlikvidovať súkromný majetok. Likvidovať rodinu, oficiálne zaviesť „otvorenú komunitu manželiek“. Všetky deti by mali byť brané na spoločné vzdelávanie (v rezolúcii Ženevského kongresu International Marx rozvíja túto myšlienku: „každé dieťa od deviatich rokov musí byť produktívnym pracovníkom“). Zaviesť priemyselné armády, najmä pre poľnohospodárstvo.
Akékoľvek zasahovanie štátu, t. j. byrokracie, do ekonomiky vedie ku korupcii, krádežiam, úplatkom, vyčerpávaniu prírodných zdrojov, koncentrácii moci a bohatstva v rukách niekoľkých, priamemu banditizmu, ekonomickému a kultúrna stagnácia.
A ľudia z tejto spoločnosti utekajú.
Marx a Engels: Jasné pochopenie nevyhnutnosti teroru v revolučnom boji za nastolenie komunizmu
Vo svete sú tisíce marxistických profesorov, no ani jeden z nich sa nepokúsil aspoň teoreticky vybudovať model spoločnosti podľa Marxových receptov. Otvorme Manifest komunistickej strany, ktorý napísali Marx a Engels, a pozrime sa, aký by mal byť skutočný komunizmus.
Marx veril, že komunistická revolúcia musí byť celosvetová. Táto skutočnosť bola pre Marxa taká zrejmá, že sa ani nepokúsil podložiť svoju myšlienku. Bolo to jasné, bez akéhokoľvek podloženia. A Lenin veril, že komunistická revolúcia musí byť celosvetová.
Všetky leninské spisy sú presiaknuté jednou myšlienkou: „vyhrá buď jedno, alebo druhé“. Buď komunisti dobyjú celý svet, alebo sa komunistická moc zrúti všade. To sa aj stalo. Nedokázali dobyť celý svet. Preto sa ich moc zrútila.
Marx a Engels zabudli povedať, kto bude vojak práce a kto desiatnik práce, kto dôstojník a kto poľný maršal práce.
Skúsme si predstaviť stámilióny a miliardy ľudí, ktorí NIČ nemajú: žiadnu pôdu, žiadne domy, žiadnych manželov, žiadne deti. Predtým, každý deň, stovky miliónov ľudí robili miliardy rozhodnutí: čo robiť, kedy mať, kedy siať, čo vyrábať, čo kupovať, čo predávať.
Ak je ľuďom všetko odobraté, znamená to, že ich zbavujeme práva a možnosti rozhodovať sa. Kto bude robiť miliardy každodenných rozhodnutí, kto sa postará o všetkých?
Marxova odpoveď je rovnaká: štát znamená „centralizáciu úverov v rukách štátu prostredníctvom národnej banky so štátnym kapitálom a výhradným monopolom“, „centralizáciu celej dopravy v rukách štátu“, „zvýšenie počtu štátnych závodov“ atď.
Ak zoberieme roľníkovi pozemok a nedovolíme mu s ním nakladať, ako uzná za potrebné, musíme zaviesť funkciu byrokrata, ktorý bude rozkazovať v mene štátu. Okamžite vyvstáva otázka: čo ak roľník nechce poslúchnuť byrokrata? Ak sa nebude riadiť pokynmi štátu, ale vlastnými skúsenosťami? V tomto prípade bude štát prinútený použiť silu, pretože ak dovolíte, aby sa všetci riadili skúsenosťami a robili vlastné rozhodnutia, kto potom potrebuje marxistické armády práce?
Hovorí sa, že Marx a Engels chceli zničiť triedy a vykorisťovanie? To tvrdia tí, ktorí Manifest nečítali a hovoria z počutia. Marxov projekt je iný: presná pyramída, s rozdelením spoločnosti na menejcennú, strednú a nadradenú (s množstvom medzikrokov), sústredenie všetkého bohatstva a moci na vrchol, premena menejcenných jedincov na poslušných a podriadených vykonávateľov.
V zásade sa Marxove sny dajú realizovať. Všetko, o čom Marx a Engels snívali, sa zrealizovalo v Buchenwalde, Dachau alebo Saxenhausene. Pretože existujú pracovné armády, kde ľudia nemajú rodinu, neexistuje súkromný majetok, deti sa menia na produktívnych pracovníkov.
Marxove sny sa úplne posunuli za mreže a zostali na úrovni Osvienčimu.
V každej krajine, v každom veľkom meste sú skutočné ohniská marxizmu: komunity ľudí, ktorým štát bezplatne poskytuje bývanie, kúrenie, zdravotnú pomoc, jedlo, ošatenie, zaručuje im prácu. Formálne sú si ľudia v týchto komunitách rovní: jedia rovnako, majú rovnaké oblečenie, rovnaké životné podmienky. Kde sa dá nájsť tento idylický životný štýl? vo väzniciach!
Vo väzení sa všetko robí podľa Marxa: likviduje sa súkromný majetok, ľuďom sa zabezpečujú životné potreby a práca je zaručená, väzenie a koncentračný tábor sú ideálom, ku ktorému smeruje každý marxistický štát.
Marx a Engels úplne jasne pochopili nevyhnutnosť teroru: kto by dobrovoľne žil v ich komunistickom raji?
Preto u Marxa nachádzame výzvy na diktatúru, ale na „energetickú diktatúru“ a u Engelsa v Katechizme nachádzame uznanie jednoduchého faktu: neexistuje dostatok väzníc pre každého. Preto Engels odporúčal nepriateľom režimu „zvláštne miesta bezpečnosti“, v dvadsiatom storočí sa tento pojem vyjadruje kratšou a zrozumiteľnejšou frázou: koncentračný tábor.
Čím viac budeme ľuďom brať pôdu, továrne či cesty, tým viac budeme potrebovať byrokratov, ktorí by ich spravovali. Marx a Engels navrhovali, aby sa ľuďom zobralo VŠETKO, teda navrhli totálnu byrokratizáciu, to je pravda, bez toho, aby veci výslovne pomenovali.
Marxizmus vo svojej podstate predstavuje totalitné ovládanie ekonomiky štátom, inak povedané štátnou byrokraciou. Ale ukážte mi tú krajinu, ktorá je pripravená žiť podľa odporúčaní „fúzatých fňukačov“.
Keby sa napríklad Marx pokúsil vybudovať komunizmus v Nemecku, tiekli by rieky krvi. Ak by mal vziať pôdu nemeckým roľníkom, obchody obchodníkom, dielne malým remeselníkom, koľko nespokojných ľudí by nemalo byť zničených? Ak zoberieme deti rodičom, ak mužom zoberieme manželky a dáme ich na bežné užívanie, narazíme na silný odpor.
Na potlačenie odporu by Marx potreboval milióny vojakov na vojnu proti svojmu ľudu, tajnú políciu, verejné popravy, aby išiel príkladom atď. Ak by sa im podarilo potlačiť opozíciu, Nemci by utiekli do susedných krajín. Mimochodom, Marx predvídal masový útek a navrhol prísne opatrenia proti nespokojencom a utečencom.
Nie Chruščov, ale Marx by postavil múr okolo svojho raja, nie Erich Honecker, ale Marx by dal rozkaz strieľať na utečencov, nakoniec by bol Marx nútený začať revolučnú vojnu proti susedným krajinám, aby nelákali by poddaných. Problém sa však nedá vyriešiť nastolením komunizmu v Rakúsku, Francúzsku, Švajčiarsku.
Nemci, Rakúšania, Francúzi, Švajčiari budú utekať ďalej, do Veľkej Británie, Talianska, Španielska a Marx bude musieť pokračovať vo vojne v celosvetovom meradle. Sám to pochopil a z toho vyvodil záver: komunizmus môže existovať len na celom svete.
Pre obyvateľov ktorejkoľvek komunistickej krajiny je susedná krajina prvkom porovnávania, porovnávanie vždy nie je v prospech komunizmu. Občania Severnej Kórey sa pozerajú na svojich susedov v Južnej Kórei a vyvodzujú závery, že samotná existencia Južnej Kórey je nebezpečná pre existenciu komunizmu v Severnej Kórei.
Preto nemôžu dva systémy dlhodobo koexistovať, komunizmus musí zvíťaziť na celom svete.
Ľudia z Východného Nemecka utekali, krajina strácala intelektuálny potenciál a preto musela v Západnom Nemecku buď nastoliť komunizmus (spolu so spojencami), alebo sa zrútiť.
Transformácia susednej krajiny na komunistickú však problém nerieši. Komunistický Severný Vietnam rozšíril komunizmus do Južného Vietnamu, ale ľudia utekali ďalej…
To je dôvod, prečo Marx a Engels vidia globálne riešenie na svetovej úrovni: celé obyvateľstvo Zeme by malo byť zamínované v jednom pracovnom väzení, všetci by mali byť podriadení jednej vláde, aby nikde neboli atraktívne hranice. Preto sa v niektorej z ich kníh používa výraz „štát“ len v jednotnom čísle. Zdôrazňujú, že ide o jediný univerzálny štát, že je určený všetkým národom, navždy, korunu ľudskej evolúcie, ktorá si nedokáže predstaviť nič lepšie. Marx považoval za potrebné rozšíriť jeho myšlienku medzi ľudí, súčasníkov aj budúcich generácií.
Svetová revolúcia je jediným možným variantom existencie čistého marxizmu. Marx a Engels nemohli pripustiť nič iné, ani teoreticky.
Svetová revolúcia mohla vypuknúť len v dôsledku svetovej vojny. Marx a Engels predvídali svetovú vojnu, snívali o svetovej vojne…
Stalin tiež pochopil, že dlhá existencia komunistického režimu (aj v miernejšej verzii, stalinského, nie v čisto marxistickom zmysle) popri normálnych štátoch je nemožná. „Dlhá existencia Sovietskej republiky po boku imperialistických štátov nemá zmysel.“ Tak povedal Lenin.
A zopakoval to nespočetnekrát: „Kým zostanú spolu, kapitalizmus a socializmus nemôžu žiť v mieri: nakoniec ani jeden, spievať sa bude buď sovietskej republike alebo v kapitalizme.” Stalin často citoval tieto Leninove frázy.
Aby skryli podstatu systému, komunisti vec prezentovali takto: Sovietsky zväz by bol rovnaký ako Ruské impérium. Na prvý pohľad podobnosti vyskočia: rovnaké hranice, ktoré stanovila Katarína II., rovnakí susedia, tie isté stáročné konflikty s Ruskom.
Ale medzi Sovietskym zväzom a všetkými ríšami, vrátane Ruskej ríše, bol rozdiel.
Teoreticky by Džingischán mohol zastaviť na ktorejkoľvek hranici a ďalej už neísť. Alexander Macedonsky, Attila, Bonaparte sa mohli zastaviť. Každá ríša – britská, španielska, francúzska, ruská – sa mohla zastaviť na ktorejkoľvek hranici bez toho, aby sa ďalej rozširovala.
Sovietsky zväz sa nedokázal zastaviť.
Sovietsky zväz musel obsiahnuť celý svet, pretože nemohol existovať popri normálnych štátoch. Záchrana komunizmu spočívala len v jeho rozšírení do celého sveta, v zničení normálneho života v ostatných štátoch, aby sovietsky ľud už nemal žiadnu krajinu, o ktorej by mohol snívať, do ktorej by mohol utiecť, v ktorej by mal iný život.
Všade bolo treba nastoliť komunizmus, aby o pár generácií ľudia zabudli, že je možná iná existencia.